Život plynie ďalej, tak ako v ďalekom skrytom alebo zabudnutom himalájskom údolí tak aj tu a teraz na Slovensku v Starej Ľubovni… Veď nenadarmo sa hovorí, že každý je strojcom svojho vlastného šťastia a zároveň stredom svojho vesmíru.

Sme vďační za všetko poznanie a krásu, ktorú sme zažili na našich dobrodružných cestách a to isté prajeme aj Vám.

Nech ste všetci šťastní a oslobodení od utrpenia.

Michal a Anettas

s

s                                                   ♦s

sssI have journeyed to sacred places in utter joy,

Like a swan landing on a lotus lake

And the vase of my heart is filled to the brim with the

Nectar of their sublime qualities.

                                                             NGAWANG KUNGA TENDZIN

nas cestovatelsky sprievodca pise : “ … trek udolim Langtang je jednym z najpristupnejsich trekov v Nepale, velmi lacna dostupnost ( lokalnym autobusom ) , zacina stupanim v lese a konci v pohladnicovo alpskom udoli, obkolesenom 7000 metrovymi velikanmi na juhu od tibetskych hranic. Obtiaznost stredna, tak na 7-8 dni .” Rychlo, lacno a vela … a nam sa vytvoril prazdny priestor v nasom cestovatelskom diari akurat na tyzden … balime , vybavujeme permit, vstupy do narodneho parku a vyrazame tak ako sa pise Lokalne a Lacno ! Na lokalne autobusy sme uz zvyknuti , ale toto to bola jednoducho skuska trpezlivosti a nadsenia absolvovat 10 hodinovu cestu “ telesnym utrpenim” preplnenym malym mikrobusom ( zvnutra aj zhora ) , ktora nemala 10 metrov rovnej cesty. Zakruta za zakrutou a po 4 hodinach dokonca meni aj svoj povrch z asfaltu na jej povodnu podobu… To, ze to mnohe zaludky nemohli vydrzat sme uz citili pocas cesty, ale to ,ze si to odnesie aj moj ruksak sme zistili az pri prichode do vychodiskoveho bodu nasho treku dedinky Syabrubesi. Tak beriem kefu, prasok a cistim….Nas kamarat Markus tu trekoval v decembri 2010( len tak pre info pre tych, ktory maju radi prijemne prezitie Vianocnych sviatkov v extremnom podani – stravil Stedry den v bivaku , ked sa snazil prekrocit sedlo Ganja La z udolia Langtang do Helambu ).Nam odporucal zakempovat v jej starsej casti, je vraj krajsia , no bez miesta na kempovanie…Tak improvizujeme na zemiakovom poli…. Na druhy den postupujeme v stupani nahor udolim cez velmi prijemny les plny opic a hotelovych minimanazerov lakajucich sa zastavit aspon na caj (mala som pocit, ze som bankomat cajovnik… )do prijemnej dedinky menom Lama hotel . Po prijemne stravenej noci postupujeme pomaly do viac a viac sa otvarajuceho udolia, vstupujeme do narodneho parku, no zhorsuje sa nam pocasie a zacina snezit. Nastastie po prichode do centralnej dediny udolia Langtang a zakempovani na nadhernej luke medzi jakmi nocny vietor rozfukal vsetky mraky a my sme mohli po prvy krat obdivovat nadherny vychod slnka na Langtang Lirung ( 7227 m ) a dalsie velikany lemujuce udolie ako Kimshung ( 6781 m) , Yansa Tsenji ( 6575 m ) Ganchenpo 6387 m … Rano miname nadherne “ mani walls “ alebo dlhe steny oblozene kamenmi, v ktorych su vytesane rozne mantry , mnozstvo hotelikov a uz pomaly zaciname tusit, ze sa dostaneme pre mnozstvo snehu len do Kyanjin gompy ( povodne sme planovali ist este jeden den dalej uplne do udolia do Langshisha Kharky , resp. Morimoto base camp ). Navstevujeme tovaren na vyrobu jacieho syru ,Michal “vybehol”na Kyanjin Ri ( 4770m ) vyhliadkovy bod na Langtang Lirung a ja trosku explorujem zasnezene udolie a otacame spat do civilizacie. Este jednu noc travime v nadhernom kempe u tibetskej rodiny a spolocne oslavujeme Losar 2011 ( tibetsky novy rok 2138 ). Pijeme tibetsky caj, chrumame tibetsky chlieb, fotime sa … ako na Stedry den doma a pomaly schadzame do Syabrubesi. Na druhy den rano sme si trosku privstali , neviem akym sposobom sme mali o hodinu skor nastavene hodinky a vyrazame opat na 10 hodinovu cestu…. Postup bol presne taky ako na ceste sem,microbus plny ludi, vsetkym bolo zle, potom nas prehodili do druheho autobusu a tesne pred Kathmandu nam dosiel benzin…nastava zapcha…, ale napokon predsa stastne prichadzame do hotela v Kathmandu ( ja v totalne dezolatnom stave – zle mi bolo hrozne…). Nuz lacno,lokalne a vela…Po treku odchadzame na 10 dnovy meditacny kurz do nadherneho prostredia klastora Pullahari a potom balime…tentokrat vsak domov….23.03.odlietame z Kathmandu do Delhi a 25.03. domov….tesime sa na Vas priatelia …

Anetta a Michal

Pred zopar dnami sme opat dorazili do hlavneho mesta himalajskeho kralovstva – Kathmandu… po indickom cestovani  v Goe a Rajasthane nam strasne chybali hory, a tak sme nevahali a presunuli sa  rychlo do Nepalu nasou starou znamou cestou cez Gorakhpur a Sonauli rovno do KTM… Tentokrat sa chystame na taky pohodovy trek do krasneho udolia Langtang. Vyrazame uz zajtra… opat 10 hod. cesta busom a potom uz len Hory !!! Velmi sa tesime…

Clanky z cestovania po plazach v Goe a uzemim Rajasthanu ( kde sa k nam na 20 dni pripojili moja sestra Monika s manzelom Milanom ) napiseme asi az po navrate z treku…

Vsetkych vas srdecne pozdravujeme

Michal a Anetta

Tashi Delek drahi priatelia,

Bolo to pre nas doslova neuveritelne a zaroven tak vzacne opat sa stretnut s Jeho Svatostou XIV Dalai Lamom…to ze sa nase cesty opat stretli sme vnimali ako priaznive znamenie a boli sme stastni, ze aj tentokrat sa v nasej ceste objavil zablesk alebo moment hlbsieho poznania, ktore sme mali moznost vnimat pocas niekolkodnoveho ucenia, ktore J.S. XIV Dalai Lama uskutocnil v tibetskej kolonii pri mestecku Mundgod, v state Karnataka.

Z Hampi teda nase cesty viedli rovno do tejto oblasti, kde sa nachadza asi najvacsii pocet tibetskych utecencov na svete v  celkovompocte nad 17000. Celu koloniu tvori niekolko kempov, pomedzi ktore je vybudovana siet klastorov, chramov a univerzit, ale aj astronomicke a medicke instituty, nemocnice a eko farmy…ktore obyva okolo 8000 mnichov… je to obrovsky komplex na velkej rozlohe…Samotne ucenie prebiehalo v prve dni v complexe Drepung monastery (ktory je nahradou za strateny Drepung pri Lhase), a zucastnilo sa ho velmi vela ludi, prevazne mnichov , ale aj niekolko studentov zo zapadu.  Pri tejto prilezitosti si spominam na Anettine slova s pred dvoch rokov : “Bolo to nadherne sediet medzi skromnymi mnichmi na zemi, prijimat Dalai Lamove ucenie, popijat tibetsky caj, vidiet modliacich sa putnikov, stastnych tibetskych muzov krutiacich modlitebne mlynceky a to vsetko vo vire velmi silnej mantry Om mani padme hum. Neopakovatelny zazitok, neopakovatelna chvila, jedinecne emocie a hlavne ocean mudrosti a sucitu Jeho Svatost 14. Dalai Lama so srdcom pre vsetkych tibetanov aj nas turistov zo zapadu, budhistov, hinduistov ci krestanov….nadhera!!!!!! Bolo to tak aj tentokrat tu v Karnatake….

Hlavnou temou ucenia bol vyklad textu  the Fundamental wisdom of the Middle Way od Nagarjunu, za ktorym nasledovalo Tara Blessing . Taktiez sme sa mali moznost zucastnit sa verejneho stretnutia Tibetanov v klastore Gaden a tzv. Debatovania mnichov v univerzite Gomang co bolo velmi zaujimave  …tam sme na zaver mali moznost byt v doslova metrovej blizkosti Jeho Svatosti na zopar chvil… bolo to fascinujuce stretnutie, z ktoreho posielame Pozitivnu energiu Vam vsetkym, ktori citate tieto riadky a zaroven vsetkym ostatnym citiacim bytostiam, so zelanim “Nech ste vsetci stastni”

Om mani padme hum

Michal a Anetta

viac na www.dalailama.com

Z najjuznejssich casti Indie spomedzi kokosovych paliem a slnkom vyhriatych plazi sa ocitame na vyprahnutom skalnatom plato, medzi roztrusenym morom balvanov a chramov, uprostred legendarneho kralovstva Vijayanagar a svetovej kultovej destinacie v boulderingu….Vitajte v Hampi.  Po ceste nocnym busom z pobrezia Palolemu (Goa), sa rychlo prepravujeme clnom cez rieku z preplneneho main bazaru do oasy pokoja, kludu, dobreho jedla a hlavne lezenia – Hampi Island… Ja sa neviem od radosti dockat a tak po prvom stretnuti ludi s bouldermatkou na chrbte , ze  co , kde a ako… koncime v super kempe Goan corner, kde kvasi cela miestna lezecka komunita… pekne miesto rovno pod skalami, fantasticka atmosfera skoro europskeho standardu…:-) pripominalo mi to taky mix Camp 4 v Yosemitoch a jaskynneho zivota v Chorre….stretli sme tam kopu lezcov, zo vsakovakych krajin sveta… avsak najviac to tocili Amici, inspirovani Chrisom Sharmom…:-).ubytovali sme sa teda v chatke za 275 rupii, dali ranajky , vyrentovali crashpad za 80 rs /den a podme bouldrovat….

Cela oblast Hampi  je doslova fascinujuca, ked sa clovek -lezec ocitne uprostred oceana balvanov s nekonciacim horizontom… citi sa fajn…:-)  v bludisku magickeho prostredia skal, kamenov a jaskyn, a jeho jednoduchej radosti z pohybu v nom…da sa to opisat rozne ale najlepsie je to asi zazit…pocit slobody, hlbokeho nadychu a vetra vo vlasoch ked sa pustite do magie pohybu stoji za to….. Bouldrov je tu neurekom… takze sa nemusite obavat, ze sa budete nudit…Samotna oblast sa da rozdelit do viacerych sektorov v ktorych sa nachadza urcity pocet bouldrov….1.Rishimuch plato 2.Relaxing Boulders 3. Lost paradise 4. Barry’s boulders 5. Little Cave 6. Cosmic cave 7.Mushroom area 8. Acces denied 9. Egg Plato 10. Land’s end 11. Baba Cafe a 12. Pilgrimage – kde sa nachadza slavny problem od spominaneho Chrisa Sharmu – Middle way za 8a… V Goan corner je k dispozicii na predaj aj sprievodca za 800 Rs, avsak nie je bohvieako dobry a vacsina ludi pouziva rucne robeneho guida od priekopnika Hariho, ktory si vytlacia z netu…

My sme sa v prvy den zacali pomaly roziezat na Rishimuck plato, ktore je hned nad Goan corner… a je tam vela peknych problemov na rozlez , co sme potrebovali po skoro 4 mesiacoch cestovania a trekkingu…Bouldre(balvany) su roznych velkosti od malych 2 metrovych az po tzv. High balls, pred ktorymi ma clovek respect… vacsina problemom je zamadzovana , takze sa lahko orientuje…Liezli sme vacsinou 6a -6b… problem nad 6c uz su dost tazke.. vela veci je po listach zo zlymi nohami…Nas kazdodenny rytmus bol teda na najblizzsie dni jasny…Rano budicek z vychodom slnka , ranajky a potom uz iba lezenie !!!…Vacsina ludi je tu aktivna skoro rano tak do 11tej a potom neskoro poobede od tej 4tej do zapadu slnku… niektore problemy ktore si vyzaduju dobre trenie ako napr. Diamond, alebo Goan corner problem… sa odporucaju liezt v noci ked teplota vyrazne klesne… Cez obed je totalny vypek a tak sme ho vacsinou travili po dobrom jedle v hamaku a tieni nasej chatky a tesili sa na podvecer…Lezenie je tu super… a najidealnejsia doba je tak na zopar tyzdnov, podla toho aky je kto fanatik… stretli sme ludi co tu su na 2  mesiace a davaju si pohodicku… vela lezcov si tiez robi taku mini lezecku tour Thajsko a Hampi… takze celkom parada…

Nas kazdodenny program nadchadzajuch 8 dni bol teda jasny a neostavalo nic ine iba svetozname Enjoy it !!! Anetta pomedzi to stihala aj yogu v miestnom centre a na zaver to roztocil miestny 3dnovy festival kde sa stretlo asi million a pol ludi, krav, autobusov, riksi, lietajucich balonov, muzikantov a tanecnikov, a z ktoreho koncom sme aj my opustili tento nadherny magicky ostrov, ..Hampi nie je vsak iba pre lezcov… urcitu sit u najdu svoju hlavne milovnici-fanatici chramov a hlavne ludia ktori chcu … just chill…:-) v kazdom pripade odporucame a pozyvame, za dobrodruzstvom a poznanim zaroven …

Michal a Anetta

po katkom relaxe v Tiruvanamalai na druhy pokus ( prvy nevysiel, rano som sa zobudila s poriadnym skrabanim v hrdle po neliecenej nadche) vyrazame na najjuznejsi cip Indie s medzizastavkou v Madurai, v meste o ktorom hovoria , ze je dusou Tamil Nadu. Turisti, Indovia a cudzinci navstevuju zvacsa toto miesto z dovodu pute do  jedneho z najvacsich a najfascinujucejsich chramov Indie – Sri Meenakshi chramu. Madurai ( cc. 1,2 mil.obyvatelov) sa vobec nicim nelisi od inych indickych velkomiest, v ktorych sa aj my napriek ich hodnotnym pamiatkam snazime zdrzat co najktratsie.V smogu, v preplnenych hoteloch s indickymi putnikmi vzdavame hold obrovskemu prekrasnemu chramu zasvatenemu indickemu bozstvu s rybim okom rozprestierajuci sa skoro na 12 hektaroch s 52 metrovymi vezami (Gopuram ), s nadhernymi reliefmi bozstiev, demonov a hrdinov indickych sag. Vo vnutri chramu sa da obdivovat nielen jeho architektura a vyzdoba , ale aj stretnut mnozstvo punikov z celej Indie, moznost navstivit chramove muzeum ci za dve rupie dostat pozehnanie od ziveho slona ( date mu do chobota 2 rupie a on vas za to pohladi po hlave – prijemne).V Madurai sa zdrziavame len dva dni a vlakom vyrazame na najvzdialenejsie a najjuznejsie miesto nasho putovania po Indii do mesta Kanyakumari – konca Indie .Opat nas India niecim prekvapila – kvantom  prazdninujucich Indov, ktori sa tam vybrali  prave v ten isty den ako my !( alebo zeby to bolo tou indickou preludnenostou ?) Opat kvantum Indov a mne uz dochadza trpezlivost aj zdravie ( nadcha sa zhorsuje ).Vcelku velmi prekrasne primorske mestecko s farebnymi obytnymi rybarskymi domcekami, prekrasnymi katedralami, primorskou atmosferou ( ktoru zacitite ak ste mimo ulice , ktora vedie ku Gandiho memorialu , tam mate skor pocit, ze ste u nas na jarmoku….).Urcite stoji zato navstivit dva malicke ostrovy, ktore vidiet aj volnym okom z brehu . Na jednom je postaveny memorial, na tomto mieste meditujucemu Swamimu Vivekanandovi a na druhom tzv. indicka socha slobody znazornujuca tamilskeho poeta Thiruvalluvara. Na oba tieto ostrovy sa da dostat pravidelne premavajucim trajektom. Nam, ked sme zazreli davy cakajucich ludi, uplne vystacil pohlad z brehu. Po tejto skusenosti sme skutocne netuzili po nicom inom len po pohlade na more a morske vlny , v ktorom sa urcite nebudu kupat ziadni Indovia , ved nevedia plavat alebo aspon sme si to tak mysleli…JVyrazames smer Kerala – “gods own country”na vysnivane palmove plaze v Kovalam.Medzi tym tentokrat ja zazivam prvu skusenost s indickymi lekarmi a centralnym prijmom. Nadcha presla do priedusiek .Navstivili sme  nadhernu nemocnicu s profesionalnym pristupom , posedela som si na inhalaciach a dostala tie najlepsie lieky a po troch dnoch sledovania plaze v Kovalam som sa mohla vykupat aj ja.V Kovalam sme dlho nezdrazali , plaze boli skutocne prekrasne avsak opat kvantum indickych turistov a “ zahranicnych cestovkarov “tak utekame do nasej srdcovej destinacie Varkala beach. Varkala nas vobec nesklamala ,uz asi vyse tyzdna si skutocne vychutnavame nadherne plaze, klud , more,kokosove palmy ,cvicime  shivananda jogu u Vasudeva a odovzdavame sa do ruk ayurvedickym maserom. Sme v raji, nadhera….a ziadni indicki turisti na nasej privatnej plaza menom Black beach. Zajtra vsak vyrazame dalej… smer Hampi ala bouldering.

Tamil Nadu je jednym z 28 statov tvoriacich Indiu, nachadzajuci sa na jej juhovychodnom pobrezi. Hlavnym a najvacsim mestom je Chennai, ktore sa svojim dennym ruchom vobec nelisi od ostatnych indickych miest. Chennai je urcite velmi zaujimave a pekne mesto J ,ale po dvoch dnoch stravenych v hlavnom meste Indie a nasledovnom 36 hodinovom cestovani vo vlaku, vsetky nase myslienky smerovali k moru do malebnej rybarskej dedinky ( u nas by to uz bolo velke mesto) Mammallapuram.

Mammallapuram

Z “malebnej rybarskej dedinky” v porovnani s New Delhi  vzdialenej cc. 2 hodiny cesty autobusom od Chennai sa zrazu vyklul taky chutny spravne namixovany salat – stare archeologicke skvosty, pieskova plaz s burlivym morom a turisticke ghetto so vsetkym co taky turista na dovolenke potrebuje ( dobre sa najest, more a internet J ). Nam sa vsak v Mammallapuram velmi pacilo…

Mammallapuram okrem funkcie primorskeho mestecka  bolo aj druhym hlavnym mestom kralovstva Pallava. Cely den mozete stravit objavovanim zakuti tochto svetoveho dedicstva vo forme tzv. Shore-pobrezneho  chramu , nachadzajuceho sa priamo pobrezi , ktory je skvostom pallavskej architektury s prekrasne vytesanymi reliefmi, zasvateny ako inac indickemu bohovi Shivovi, dalej tzv. pat Rathas alebo pat chramov vytesanych z piatich monolitov( kamennych blokov), Ganesova Ratha s prekrasnymi kamennymi reliefmi a chramami s obrovskou kamennou gulou, o ktorej miestni hovoria, ze je to Krisnova maslova gulickaJ.Zaujimave je aj miestne socharske muzeum a ci len take potulovanie mesteckom spojene so sledovanim prace miestnych socharov a ich neuveritelnych vytvorov. A hlavne ! ,aby som nezabudla ,nasa naj aktivita – pitie kokosovej stavy z kokosoveho orecha…mnam…”.coconat sprite “. Plaze su sice prekrasne , ale more je velmi burlive, nebezpecne na plavanie a tak ochutnavame miestne thali ( juhoindicka specialita alebo pestrejsi a stiplavejsi dal bhat, ktory sme cely cas jedli v Nepale), ayurvedicke masaze ( fanatzia ! pre nase ubolene tela po himalajskych trekoch ) a ja ashtanga jogu u belgickeho ucitela ( skoncilo to asi tyzdnovou svalovkou ). Vianoce sa pomaly blizia a my sa rozhodujeme ich stravit podla nasich rodinnych tradicii a tak vyrazame do francuzskej kolonie – mestecka Pondicherry.

Pondicherry ( alebo Pondy )

Orientacia v Pondy je velmi jednoducha , maly kanal rozdeluje mesto na dve casti :vychodnu s klasickym indickym stylom ( kopec ludi, hluk, trhy, motorky, kravy…) a zapadnu , v ktorej mate dojem , ze ste vo francuzskom provensalsku. “Bonjour a Pondy mon ami”. A tak si aj mi prenajimame bicycle a objavujeme zatisia francuzskych ulic Rue Dumas, RomainRolland, de la Caserne….miname francuzsky konzulat, prechadzame sa po pobrezi Goubert Ave s majestatnou sochou Gandhiho, popijame kavu vo francuzskej kaviarni Madam Shantes , nechavame oci vo vyklade “a la chocolat “, obdivujeme francuzsku architekturu na Hotel de ville ( mestsky urad J) a Aliance Francaise , lizeme zmrzlinu pod vitaznym oblukom v Bharathi parku s preliezackami pre deti a oddychujucimi indoeuropanmi – francuzmi. Uz v prvy den po prichode do Pondy intenzivne vnimame slovicko “ auro “ , auro knihkupectvo, auro obchod s oblecenim, aurosviecky, auro…auro ….V Pondicherry sa totiz nachadza asram velkej spiritualnej autority Sri Aurobinda a jeho studentky pochadzajucej z Francuzska, ktoru vsetci volaju

“ Mother “. Aj my sme boli vdacni ich praci a nadaciam formou moznosti ubytovania sa v asramovych hoteloch ci moznostou celodennej stravy za 60 centov v asramovej jedalni. Najviac nas vsak inspiroval a zaujal jeden z “ matkinych “ zrealizovanych snov a to mestecko Auroville .V Pondy sme stravili nadherne vianocne sviatky ako inac stedrou vecerou a polnocnou omsou v prekrasne vyzdobenom kostole Panny neposkvrneneho pocatia spolu s miestnymi krestanmi  pri Betleheme …Stastne a vesele po prvy krat mimo domova…

Auroville

No a tento zazitok opisat…to bude tazke …zacnem poeticky… Mother ( Sri Aurobinda studentka z Francuzska ) mala raz takyto sen :

A tak vzniklo zelene  mestecko Auroville. Univerzalno-vesmirne mesto, kde muzi a zeny vsetkych krajin, narodnosti a politickeho pozadia v nom ziju v mieri a harmonii. Hlavnym cielom Aurovillu je realizacia ludskej jednoty a podpora spirituality cloveka. Cele mestecko je postavene v tvare kruhu a pohlad z vtacej sperspektivy vyzera ako galaxia v tvare spiraly.Zda sa vam to neuveritelne….aj my sme tomu nemohli uverit a tak si poziciavame motorku a ideme objavovat Auroville. Cele mestecko sa nachadza  prijemnom tieni zelenych stromov popretkavane cervenymi cestami vlastnorucne vysadene a vybudovne aurovilakmi .Zacali sme klasicky navstevou informacneho centra, kde nam premietli film a oboznamili nas s myslienkou Aurovillu. Zaciname chapat…Centrum Aurovillu  alebo dusou Aurovillu je Matrimandir ( zlata kupola )koncentracno meditacne miesto s obrovskym krystalom uprostred. Navsteva tohto miesta vo vas vyvola nezabudnutelny zazitok.Madzi stromami je roztrusenych mnozstvo komunit, ktore sa cely den venuju svojej praci podla ich zamerania…hrnciari, vyrobcovia papiera, sviecok, oblecenia, hudobnych nastrojov, ale aj zahradnici, komunity zaoberajuce sa enviromentalnym vyskumom….Stretavame jedneho Aurovilaka, ktory nam zivot v komunite dopodrobna popisal…Nechyba tam ani destska skolka , solarna jedalen a najma obrovske edukacne centra . Mozete studovat kaligrafiu, jogu, hrnciarstvo, reiki, tanec….vsetko….take edukacno spiritualne samofungujuce centrum. Viac informacii najdete aj na strankach :

www.auroville.org , www.auroville.com, www.auroville.cz

Aj my si kladieme otazku je to realita ci utopia?…v kazdom pripade sama “Mother “ o nom hovori ako o experimente a velkom dobrodruzstve dnes uz s 2000 obyvatelmi z 140 krajin.( vratane Slovakov). Nas to mestecko velmi inspirovalo a dufame, ze sa don opat vratime a stravime v nom viac casu.

Tiruvannamalai

Tiruvannamalai je vyznamnych indickym chramovym putnickym miestom symbolizujuce jeden z piatich Shivovych elementov alebo miesto , kde bol indicky boh Shiva inkarnovany  ako ohen – Arunachaleswar ( ostatne voda, vzduch, zem a priestor).

Mesto je situovane okolo jednej z najposvatnejsich hor Indie ( resp. sveta) Mt.Arunachala alebo tzv. cervena hora, vulkan. Kazdy mesiac pocas splnu mnozstvo putnikov vykonava 14 km put okolo jej podorysu. Je vyznamna aj mnozstvom malych jaskyn este stale obyvanych meditujucimi joginmi. Pri nohach tejto svatej hory lezi nadherny Arunachalaswar – chram plny putnikov a sadhuov ( svati muzi ). Dalsim co pritiahne vasu pozornost je velke mnozstvo putnikov – ziakov  zo zapadu pohybujucich sa okolo  Sri Ramana asramu . Tiruvannamalai je totiz aj miestom, v ktorom vacsinu svojho zivota prezil jeden z najvacsich ucitelov mystickej spirituality poukazujucim na životnú potrebu skúmať a poznávať podstatu svojej vlastnej existencie – Sri Ramana Maharrshi . V jeho asrame mozete meditovat pri jeho hrobke alebo meditacnej miestnosti avsak najsilnejsim a velmi mystickym miestom su jaskyne Virupaksha a Skandasramani , v ktorych tento myslitel a velky meditator zil. Jeho ziaci tu prichadzaju na dlhsie obdobie, medituju v jeho jaskyniach, studuju jeho ucenie … My sa pomaly vnarame do atmosfery tohto mesta , snazime sa pochopit jeho vyznam, uceniu Sri Ramanu Maharrshiho, meditujeme a ja ako inac sa ponaram do tajov tantra, shakti dance a iyengar kurzov jogy.

Dnes je posledny den v roku 2010 a tak Vam vsetkym z celeho srdiecka prajeme vsetko dobre do toho noveho. Satstny novy rok 2011 Vam vsetkym praju Anetta a Michal !

ked sa prechadzate ulicami Thamelu v Kathmandu urcite neprehliadnete obrovske fotografie kupajucich sa slonov s lakavymi ponukami tzv. turistickych balickov s aktivitami ako kupanie sa so slonmi, jazdenie na slonoch, prechod dzunglou,sledovanie vtakov, nosorozcov a mozno pride aj tiger kuzelnik… Nas skor zlakal asi pocit tepej dzungle a jazdy na slonovi…. A tak nastupujeme v Kathmandu smer Chitwan – Narodny park nachadzajuci sa v oblasti Terai ( v preklade niziny ) juzneho Nepalu. Po 7 hodinovej ceste prichadzame na okraj narodneho parku do dedinky Sauraha .Po akej takej aklimatizacii si poziciavame bicycle od lokalnych dedincanov a vyberame sa objavovat miestne okolite dedinky so zaujimavou kulturou Tharu – kmenovych ludi byvajucich v hlinenych dzunglovych pribytkoch s velmi bohatym kulturnym dedicstvom . Navstevujeme malu sloniu farmu alebo tzv. slonie reprodukcne centrum , vygulujme oci na zapase futbal hrajucich slonov a prvu noc zistujeme , ze aj do dzugle prisla zima a vybalujem na noc spacaky….Na druhy den rano obdivujeme obrovskych kupajucich sa slonov a ich opatrovatelov ako im kamenmi lestia kozu a tesime sa na poobednajsi asi dvojhodinovy prechod okrajom dzungle na chrbte slona. Trochu prekvapeni obrovskym mnozstvom turistov a stadom cakajucich slonov na svoj stvormiestny naklad sa pomaly vnarame do nadherenej zelene v rytme kolisavych pohybov. Velmi pohodlne….. , ale spociatku sme boli z toho trochu mimo….plno turistov …plno slonov….plno kamier…plno fotakov….Nas slonovodic so 17 rocnou skusenostou ( nastastie sme mali najpomalejsieho slona a tak sme sa dost oddialili alebo nestihali za skupinou) zrazu zbadal medzi krovim dvoch nosorozcov – samicku s mladatom. Celu rozruseni sme si vychutnali v tesnej blizkosti ich pritomnost asi minutu – kym sa to hned neroznieslo a kym neprisli vsetky tie fotaky a kamery aby obklucili tieto dve “ v divocine zijuce zvierata “ ( vobec si nas navsimali a pasli sa dalej ).Vecer nas este zlakal miestny kulturny program , kazdovecerny Tharu stick ( palicovy )dance ( tanec) mladych velmi sikovnych chlapcov a zistujeme, ze treba byt presni a mat dobru kondicku inac dostanes poriadne po hlave….. Vecer konstatujeme , ze to bol velmi pekny dvojdnovy trip , ale ked chceme zazit dobrodruzstvo a vidiet skutocny wild life treba ist hlbsie do dzungle na dzipe a to uz je pre nas trochu pridrahe….radsej posetrime peniazky na Afriku…..Na druhy den rano vyrazame na neuveritelne dlhu cestu smer India – New Delhi …. V Delhi v Pahar Ganji prespavame jednu noc ( maximalne! ja tam dlhsie nevydrzim ) nechavame v uschovni himalajsky vystroj, a uz nalahko vyrazame dva dni vlakom- smer Tamil Nadu – Chennai -juh Indie , aby sme zacali druhu polovicu nasho putovania . Dnes si uz sedime na brehu plaze v Mamallapuram a vychutnavame primorsku klimu a chramovu architekturu…. Om mani padme hum

Michal a Anetta

Om mani padme hum

Anetta a Michal

po tzv.  “baby “ trekoch ( tak ako miestni nazyvaju Mount Everest a Annapurna trek z dovodu komfortneho zabezpecenia celeho treku od teplych hotelikov cez jablkove kolace po cajovne) sme sa rozhodli, po predchadzajucich skusenostiach z Himalaji, vybrat do odlahlejsich menej znamych a tzv. zakazanych oblasti zapadeho Nepalu. Jednou z najzaujimavejsich oblasti Himalaji , na vychode hraniciacou s Mustangom, na juhu obklopenou masivom Dhaulagiri a Churen himalajskym pasmom, na zapade hraniciacou s Jumla oblastou a od zbytku Nepalu izolovanou mnozstvom vysokych sediel je krajina oznacovana aj ako “ Skryta krajina “ , otvorena pre organizovane trekerske skupiny v roku 1989. Oblast znama v hlavach zapadnych cestovatelov z knihy od Petra Mattheissena “ Snezny leopard “ alebo z filmu od Erica Valliiho“ Himalaya” ako mysticka krajina s jedinecnou kulturov silneho tibetskeho vplyvu a tajuplnej spiritualnej tradicie Bon. Nase kroky teda ako inac viedli do tohto uzemia  menom Dolpo. Priprava na tento trek nebola lahka , dolezite bolo najma dostatocne ziskanie informacii o tomto treku po vybavenie permitov cez nakup potravin a kupa letenky . Vedeli sme vopred, ze budeme par dni aj v uplnej divocine bez jedla. Dolpo je izolovane od okolitej civilizacie a je viacero trekingovych moznosti ako sa don dostat ( v podstate su len dve :pesi alebo lietadlom) . Michal motivovany davnymi dobrodruhmi z knihy Snezny leopard zvolil prechod z dedinky Beni do prvej dedinky v oblasti Dolpa ( kde nas cakal 10 dnovy prechod krajinou meniacou sa od ryzovych poli po alpsku tundru, sest vysokych sediel a prechod divocinou…). Dalej prechod Dolnym Dolpom cez udolie Tarap k bajnemu jazeru Phoksumdo do hlavneho mesta Dolpa so slovenskym nazvom Dunai ( zartujem , ale vola sa skutocne Dunai) . A nakoniec odlet z lokalneho letiska Juphal do Nepalganju ( ina moznost bola 4 dnovy trekking k najblizsiemu autobusu, tak sme jednoznacne boli za 35 minutovy let).

Priprava : Po akychtakych starostiach s vybavovanim permitu v hektickom Kahmandu , nakupe potravin a kupe nepalskeho slovnika vyrazame rannym turistickym autobusom ( stale tu finisuje hindu festival Dashain a vsetky lokalne autobusy su preplnene) do Pokhary a na druhy den lokalnym autobusom do dedinky Beni . V Beni zistujeme , ze sa da lokalnymi mikrobusmi po velmi zaujimavej ceste dostat este dalej do dedinky Dharbang a tak nastupujeme a ja sa radsej nedivam von z okna a uplne doverujem lokalnym soferom a dobremu technickemu stavu mikrobusu alebo radsej karme.V Darbabangu nas prekvapuje detske skolske ihrisko plne stanov nemeckych turistov a ich porterov bohuvdaka iducich opacnym smerom ako my – smer Dhalaugiri okruh. Kedze pocas celeho treku sme uplne zavisli na strave od lokalnych dedincanov si z rozmaniteho mnozstva jedal v menu vyberame len jednu moznost nepalsku specialitu Dal bhat alias ryza, sosovicovy vyvar a trosku zeleniny a tzv. chatni ( specialna zmes petrzlenu, paradajky, chilli a mnozstva soli ). Nasa strava pocas celeho treku mala rovnaku skladbu : ranajky – tibetska tsampa ( prazeny rozomlety jacmen ,z ktoreho sme si uvarili kasu a ja aby to bolo jedle som este vymyslela vmiesat do toho susene ovocie a posypat kakaom ) , obed – cinska nudlova polievka alebo nic a vecera Dal bhat.

Trek Beni – Dolpo – Trvanie : 9 dni , prechod 6 – timi vysokymi sedlami , prechod z Darbangu do Lumsungu , do Gurjakotu, Dhorapatanu, Takuru, Thatopani, Dhule ,Seng Khola, Samgtaling – prva dedina po prechode sedla Pani dal La a Jangla Bhanjy. Pocas treku z Beni do Dolpa sme mali moznost sledovat zivot miestnych obyvatelov, ich dennodennu pracu ci zabavu ( festival), naucili sme sa dokonca pomocou slovnika jednoduchej komunikacii s nimi a tak sme sa dokazali popytat na cestu, poprosit o jedlo ci vybavit miestneho portera. Fascinujuca bola aj priroda, ktora sa postupne menila z tropov a ryzovych poli miestami az na nehostinnu alpsku tundru. Po prvy krat sme si vyskusali v dedinke Dhorpatan lokalneho portera ( rozprestierajucej sa na obrovskej plani , znamej aj ako vstup do Dhorpatan Hunting Reserve alebo raj pre polovnikov ,kde sme mali platit za vstup 10 eur , coz sme razne odmietli a nezaplatili ,co sme uz vnimali v dedinke Dhule , kde 20 porterov a neviem kolko stoparov a guidov a neviem este kto cakali na helikopteru styroch americkych polovnikov, ktori tam budu polovat ).Na nase prekvapenie rano nas cakal konik s konikovodicom -chlapcom asi 10 rocnym. Po mensej diskusii s majitelom konika nas uistuje, ze chlapec je zvyknuty a pozna cestu. Opak bol vsak pravdou . Chlapec sa najprv zacal stazovat na prichadzajuce mraky a ked v pol ceste videl kde to sedlo vlastne je a kam ma ist dostal poriadny strach. A tak Michal musel vziat kona a podla knihy/ sprievodcu/ rozanalyzovat cestu a dostat nas stastne do sedla. Konika sme tesne pod seldom chlapcovi vratili a pomaly zbehli bambusovym lesom ako v Japonsku do dedinky Takur , kde nas cakal jej jediny obyvatel menom Bhim s plnym tanierom varenych zamiakov ( velka zmena v jedalnicku) , do dedinky ako vytrhnutej vyzorom z Bhutanu.Jednou z najneprijemnejsich skusenosti bola nocna snezna burka s bleskmi v 4000 metrovej vyske, ktoru sme zazili pod sedlom Pani Dal La . Vystraseni burkou ( teda iba ja ) prekracujeme na druhy den az dve stvortisicove sedla s jedinym cielom dorazit do prvej dedinky v Dolpe menom Samgtmalin.

Dolpo – trvanie : 14 dni , prechod : od Sahar Tara do Tarakotu, Laisicap,Laini, Tal Tole , Do Tarap, Numa La, Pelung Tang , Baga La, Chepka, Ringmo, Phoksundo lake, Dunai, letisko Juphal Prekrocenim posledneho sedla na ceste z Beni do Dolpa menom Jangla Bhanjyang ( 4540 m ) nas cakal poriadny zostup cc. 1600 metrov po prechode cez dve sedla do prvej dedinky v Dolpe. Nechali sme za sebou zle pocasie a mraky a vitalo nas prekrasne udolie plne dedin umiestnenych vysoko vo svahoch a hlavne modra obloha.Hned na druhy den kempujeme v dedinke Tarakot a vyrazame do sedla na plan stanoveho tabora menom Laisicap. Tieto stanove tabory sluzia pocestnym a karavanam na miestach , kde nie su dediny alebo pastierske utulne. Pokracujeme nadhernou cestou lemujucou dravu rieku miestami vytesanou do skaly kanonom az nakoniec prichadzame do prekrasneho udolia , v ktorom sa rozprestiera nadherne mestecko menom Do Tarap. V meste jeden den oddychujeme , aby sme si mohli pozriet fascinujuce klastory a pobudnut chvilocku s miestnymi. Klastorov je v udoli niekolko – vacsina z tradicie Nyingma a Bon. Architektonicky velmi podobne Mustangu – hlavne obrovske chorteny so stucco reliefom. Miname zopar jacich caravan a zistujeme , ze vacsina dedincanov sa zivi dovozom ryze , caju, Lhasa piva a Lhasa Coca coly z len na dva dni vzdialeneho Tibetu. Zistujeme , ze je mozne ist odtialto aj do horneho Dolpa (normalne velmi drahy permit 50 usd /den /osoba), ale neboli sme na to pripraveni. Potrebovali by sme prenajat kona, nakupit potraviny….Za Dolpom nas milo prekvapila miestna skola menom Crystal Mountain School – skola podporovana francuzmi . Tzv. solarna skola vyuzivajuca prirodne zdroje s krasnymi ucebnami , 170 ziakmi a 12 ucitelmi, ktorych sme uz nemali moznost vidiet, pretoze sa zacali zimne prazdniny, ale v Dunaji sme uplnou nahodou stretli riaditela skoly, ktory cestoval domov. Navstivili sme aj miestne zdravotnicke centrum a po vynikajucom dal bhate s miestnou dolpskou rodiniu zakempovali pod sedlom Numa La ( 5290 m ). Rano sme vyrazili skoro , aby sme mali co najkrajsie vyhlady na Dhalagiri a mali dost casu si oddychnut pred vystupom do dalsieho pattisicoveho sedla Baga La a mohli este v ten den zostupit prekrasnym udolim do dedinky Ringmo a tesit sa z prekrasnych vyhladov priamo zo stanu v kempe na pobrezi najhlbsieho a jedneho z najfascinujucesich jazier Nepalu – tyrkisovo ziariaceho jazera Phoksumdo Tal. Nasledne pokracoval uz len zostup okolo 200 metroveho vodopadu do malej osady nedaleko Chepky a zostup do hlavneho mesta Dolpa Dunaju. V Dunaji sa stretavame v jedinom kempe s riaditelom uz spominanej skoly, prezerame si miestnu gompu , jeme domace specialty zeleninovu samosu s cicerom a zistujeme moc nie priaznivu situaciu na letisku Juphale. Nas prichod do Juphalu potvrdil dost neprijemnu situaciu. Letisko ( prasna cesta , oplotena ostnatym drotom , strazene armadou ) bolo kazde rano preplnene zufalo cakajucimi ludmi na odlet ich spolocnostou. niektori cakali aj 10 dni. Nam sa nakoniec ( kedze tam plati pravidlo , ze turisti su prioritny – aspon niekde ) sa nam podarilo odletiet na treti den. Pravdu povediac sme si pozorne prezreli ako to lietadlo pristava a odlieta , chekovanie pasazierov , akoze vazenie batoziny…, ale let bol nakoniec velmi prijemny . Priletom do Nepalganju sme si vydychli, ze konecne civilizacia a ta nedala na seba dlho cakat. Najprv sme museli celit opitemu Nepalcovi na ceste autobusom z Nepalganju do Pokhariy ( cc. 15 hod.) , ktoreho spacifikovala az armada a ked o druhej hodine v noci zahlasili, ze sa pokazil autobus a my sme sa museli vsetci natrieskat do mikrobusu. O 6.00 rano sme nakonec stastne dorazili do Pokhary, dali si poriadne ranajky a uzivali jej relaxacnu atmosferu este dalsich 5 dni. V Pokhare sme sa trosku zrelaxovali, hlavne najedli, kajakovali, cvicili jogu….

Dnes sme uz v Katmandu a opat sa stretavame s nasim nemeckym priatelom Markusom. Nasim dalsim putovanim bude tentoraz tretia najvyssia hora sveta Kanchenjunga ( troche vedomosti : prvy je Mont Everest, druha K2 ). Akurat vybavujeme permit a vstup do parku ( opat je to zakazana zona) a po skusenostiach s Dolpom kupujeme kamase z jacej vlny a (perove bundy).Zajtra este nakupime potraviny a v trojici vyrazame v pondelok rano na dvojdnovu cestu autobusom do dedinky Taplejung a odtialto priamo do base campu Kanchenjungy . Trek by mal tvat okolo 3 tyzdnov a velmi sa nan tesime aj napriek tomu, ze bude dost tazky : zima a bez jedla. Ale my to urcite zvladneme.

Om mani padme hum

Zelame vsetko dobre Anett a Michal